reklama

Spomienky na škôlku

Prvé čo si pamätám z detstva je škôlka do ktorej som najprv nerád chodil, ale postupne som si na ňu zvykol tak, že som tam chodil veľmi rád.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Prvé čo si pamätám z detstva je škôlka do ktorej som najprv nerád chodil, ale postupne som si na ňu zvykol tak, že som tam chodil veľmi rád. Možno to bolo aj preto, lebo som tam nechodil sám , ale chodilo tam kopu detí, ktoré boli fajn, čo určite bude pravda lebo ešte aj dnes, keď sa vidíme tak sa pozdravíme. Pamätám si v škôlke chodbu po ktorej som musel každé ráno chodiť, najprv do šatne a po prezlečení do triedy, kde už boli vždy nejaké deti. No nepamätám si, že by som bol niekedy prvý v triede. Do škôlky sa muselo prejsť po moste, kde sa vinuli vône z kuchyne, ktoré naznačovali, jednu z najkrajších udalostí môjho pobytu v škôlke, ktorý bol obed. Do teraz ma teta kuchárka dáva pozdravovať, lebo ako jeden z mála malých stravníkov, som zjedol vždy všetko aj s dupľou . Cestou do triedy som sa vždy pozrel z okna do záhrady, v ktorej sme boli snáď len raz. Bolo tam pieskovisko a preliezačka. Dnes by architekt povedal, že je to plytvanie voľným priestorom, lebo fakt sme tam boli snáď len raz a to asi aj len preto, aby sa nepovedalo. Viac sme chodili dole, okolo škôlky až k dolnému plotu. Boli tam také zálivy v plote, kde sa dalo schovať, alebo pozerať von za plot. Raz som videl mamu ako išla s taškami z obchodu. Vtedy keď som na ňu zakričal, tak ma zobrala domov skôr, čo ma strašne potešilo. To som bol prvý, ktorý išiel v ten deň domov. V škôlke som mal najradšej izbu rozprávok. Pamätám si, že sme tam boli minimálne 2 krát. Bol tam taký kolotoč, z ktorého viseli rôzne postavičky. Najradšej som mal zeleného draka, s veľkými bielymi zubami a veľkými očami.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

 Neskôr sme sa presťahovali do inej triedy. Bola rozdelená na dve časti. Jedna bola na hranie a druhá časť na spanie. Posteľ mi ustielala dobrá kamoška Silvia, s blond vlasmi a s ktorou som sa neskôr dohodol, že sa s ňou ožením, čo sa aj naozaj stalo. Svadba, ktorú nám pripravili naše mamy bola super. Tyčinky nevestin slabozelený sieťovaný závoj zo záclony a spoluškôlkari, ktorí mali radosť zo všetkých tých dobrôt zo svadobného stolu . Vonku , keď sme sa išli hrať na dvor, tak som ale väčšinu času trávil s Táňou, ktorá sa mi oproti Silvii viac páčila a preto sme sa dohodli, že ona bude moja frajerka. Raz sme sa dokonca bozkali u nich pod bránou, kde nás prichytila moja mama. Vôbec si neviem predstaviť čo si asi tak mohla myslieť moja mama o 6 ročných deťoch, čo sa bozkávajú pod bránou . Keďže Táňa bývala veľmi blízko, boli sme často spolu dokonca som jej pomáhal kočíkovať bábiku v detskom kočiari. Taká príprava na rodinný život už v rannom veku. Ďalšou mojou veľkou kámoškou bola Jana. Moji rodičia k jej často chodili hrať karty a my s Janou a jej bratom Mišom sme si vo vedľajšej izbe stavali z diek a rôznych prikrývok bunkre. Super spomienky mám na susedku, ktorá bývala nad nami a mama ju často navštevovala. Páčila sa mi u nej kovová stena, ktorá rozdeľovala obývačku od jedálne, na ktorej boli kvety, najkrajšie boli fialky. Vždy, keď sme ju navštívili, tak mala pre mňa odložené tyčinky, ktoré mi veľmi chutili a tak som k nej rád s mamou chodieval. Neviem ako to robila, ale tie tyčinky mala vždy. Teraz by som si myslel, že vlastnila snáď továreň na tyčinky, no vtedy mi to bolo jedno ,lebo som vedel , že keď sa ide o poschodie vyššie, znamená to istotu tyčinkovej mňamky. Čo na mňa dosť prekvapivo zapôsobilo, tak pohľad na mamu, ktorú som prvý a zároveň aj posledný krát videl fajčiť cigaretu. Hovorila, že to bolo len tak z pasie na skrátenie času, ale aby ja som to neskúšal, čo sa mi aj veľmi dlho podarilo.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

 Veľkú úlohu v mojom živote zohrala aj stará mama, ktorú sme volali Nagymama, lebo hovorila po maďarský, ale ja na ňu slovensky. Najprv bývala od nás trochu ďalej a čo sa mi u nej najviac páčilo, bol malý balkón s výhľadom na hlavnú ulicu, kde premávalo množstvo áut a preto som mal z tohto miesta množstvo zážitkov. V tých rokoch bol fakt veľký zážitok vidieť auto a ešte k tomu aby niekam šlo. Jeden z veľkých udalostí bolo, keď moji rodičia prišli pre mňa s novým autom s oranžovou Škodou 105. Vymenili ju za žltú Škodu MB 1000 , čo hneď po tom sme išli na záhradu na Vyšné Opatske.Oco zhodnotil v tej pravotočivej zatáčke za cintorínom, že to staršie auto ťahalo lepšie.. Pamätám si tiež na tetu Hatalovú, ktorá bývala o poschodie nižšie, hneď vedľa špajze.. Raz na Mikuláša som ju prichytil ako beží po schodišti, keď zazvonila a nechala v čižme sladkosti. Bol som už starší a pomaly som začal premýšľať o tom či ten Mikuláš, je fakt ozajstný. Ja si do teraz myslím že bol a ani to, že som prichytil tetu, ako beží po schodoch dole ma nepresvedčilo že nie je. Doma som spal v izbe hneď vedľa dverí s Vikinou. Mali sme rovnaké postele, ktoré sa dali poskladať, tak aby sme mali cez deň miesto na hranie, teda skôr aby som mal miesto na hranie, lebo Viki bola o 10 rokov odo mňa staršia a z nejakého mne nepochopiteľného dôvodu sa so mnou nechcela hrať s autíčkami. A vôbec neboli škaredé. Postele sa dali zložiť na 3 krát . Myslím si že keby ich teraz niekto videl z Ikei, určite by to bol veľký hit. Na Mikuláša som sa tešil každý rok, lebo mandarínky a banány boli veľká motivácia na to aby som si vyčistil topánky i keď neviem ako to Mikuláš robil, lebo tie mandarinky sa objavili ráno medzi tými posteľami a nie v čižmách, ktoré som tak prácne čistil. Nič menej ani čižmy neostali samy smutné , ale plné sladkostí čokolád a samozrejme že aj ta mandarinka sa tam objavila.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Toto sú spomienky na škôlku tak ako si pamätám vo svojich 38 rokoch.

Venované mojim dvom deťom Vincentovi a Richardovi

Vincent Novotny

Vincent Novotny

Bloger 
  • Počet článkov:  6
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Obycajny clovek , ktory je tak trochu extrovert , a tieto pribehy ktore tuto budem zverejnovat su a budu venovane ludom ktorych mam rad a pre ludi ktorý možno vobec netusia aky tazky život je.... Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu